.

Zázrak

27. září 2015 v 12:00 | Rigula |  Poviedky
Stále častejšie si uvedomujem, že píšem strašne málo, nie len sem ale vlastne všetko. Už veľmi dlho som nemala v ruke pero a nezapisovala som si svoje smiešne a šibnuté myšlienky a predstavy. Niekedy to bolo na dennom poriadku. Preto sem dám tento začiatok jednej starej poviedky. Mne osobne sa páči myšlienka preto som ju ešte nevymazala. Užite si to a poriadne zapojte predstavivosť. Predstavte si poriadne osoby, okolie, prostredie.


Mala som asi šesť rokov keď sa vedľa nás nasťahoval Kevin. Mal deväť a nikoho nepoznal. Chcela som sa skamarátiť s novým obyvateľom nášho neveľkého mestečka, ale moja a aj jeho mama nám to skrátka nedovolili. Moje prekliatie bolo, že som sa narodila do strašne bohatej rodiny. Bola som ako väzeň. Musela som rozprávať a celkovo sa správať tak ako sa odo mňa očakávalo. Ale keď som cez okno videla ako sa zabáva so svojou sestričkou, ktorá bola stará ako ja. Videla som ako sa smejú, behajú a kričia na seba. Vždy keď som ich videla tak som plakala.

Raz ma uvidel v okne a zakýval mi. Ukázal či sa nechcem pridať. Mala som okolo desať rokov. V ten deň som prvý krát utiekla z domu. Chcela som mať aspoň jeden deň normálny. Pomohol mi zliezť dole oknom a celé poobedie sme sa hrali. Iba ja, Kevin a jeho sestra Lucy. Ich mamička Zoe bola skvelá. Spoznala ma a zamilovala si ma. Bola som pre ňu ako ďalšie dieťa. Bohužiaľ to zistila moja mama. Bola strašne nahnevaná. Zamkla mi okno a mohla som z domu vychádzať iba s ňou. Po pár dňoch mi dovolila mať aspoň otvorené okno. Vtedy mi začali vlietavať do izby lietadielka. Tak to sme s Kevinom komunikovali. Po pár týždňoch sa z nás stali najlepší kamaráti.

Bohužiaľ keď som mala 13 tak sa odsťahovali. Znova som bola sama. Pár mesiacov po jeho odchode
zomrela mama. Ostala som sama s otcom v strašne veľkom dome. Naozaj mi chýbali obaja. Ale on už je na strednej. Nezaujíma ho nejaké 13-ročné decko.

Roky ubiehali. Ja som pomohla otcovi prerobiť dom na niečo útulnejšie. Síce je stále veľký ako hovado, ale už je to lepšie. Mám 17 rokov a som na strednej. Všetci chlapci sa okolo mňa točia pretože máme veľa peňazí. Doteraz som vlastne nemala ani jedného ktorí by ma mal naozaj rád. Ani jeden ma nechcel spoznať. Chceli iba chodiť s bohatou babou.
Jedného dňa ráno som sa pozrela do zrkadla. Vidím to čo vždy. Blond vlasy, ktoré mi siahajú asi do stredu chrbta. Som naozaj maličká a aj dosť chudá. Áno uvedomujem si to. Nenávidím dievčatá, ktoré sú chudé alebo nebodaj ešte chudšia ako aj a povedia: ,,Mala by som schudnúť" Prefackať ich treba. Rýchlo som sa obliekla a vyšla pred dom na moju malú terasu.
Sadla som si na hojdačku a otvorila knihu. Z ničoho nič do schodov narazil skateboard a za ním beží pravdepodobne jeho majiteľ. Zdal sa mi strašne povedomí. Pribehol, vzal si svoj malý dopravný prostriedok do rúk a zadíval sa na mňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama