.

Září 2015

Vintage portréty

30. září 2015 v 16:00 | Kvakva |  Fotky
Pokračovanie starých vintage portrétov, tentoraz farebná várka :)




Túto fotku mám nesmierne rada :) Tá kombinácia grafitov v starom meste a s tým vintage lookom ^^



Animátor

30. září 2015 v 15:04 | Rigula

Všetkých Vás zdravím.
Dnes mi volal jeden s mojich chlapcov z tábora. Naozaj veľmi ma to dojalo.
Pre väčšinu ľudí je práca s deťmi veľmi namáhavá a ťažká práca. Ano samozrejme to tak je ale hovoria to pretože nevedia ako to napríklad v táboroch chodí.
Každí animátor či animátorka sa musí naučiť veľa vecí. Po prvé potrebude si zísakť nejaké to postavenie medzi deťmi. Takže keď niekedy aj viac kričíme, tak len pre to, aby ste vy deti vedeli kto tu je šéf. No toto obdobie netrvá vôbec dlho, lebo kebyže sme sa tak správali stále tak si tábor neužijú ani deti ani my.
Ďlšia z veľmi ťažkých vecí je vymýšlanie programu. Je potrebné aby sa všetky deťi bavili. Aby nebola nuda. No nie je to jednoduché. Kazdé dieťa má rado niečo iné. Poznáme toľko rôznych hier a aktivýt na zabitie času. Tento rok sa nakoniec osvečili pôovodne hry, ktoré krátili chvýle aj našej generácií. Najviac zabavilo králu, králu daj vojačka, skovávačka, mestečko palermo ci obyčajný futbal alebo prehadzovaná.
Najdôležitejšia vec je to aby deti pochopili, že ako sa oni budú chovať k animátorovy tak sa animátor bude chovať k dieťaťu.
Treba sa zamyslieť aké to bolo keď sme boli my v ich veku. Teraz sa doba zmenila, oni vedia viac ako my v ich veku.
Nakoniec aj tak stačí ked animátor vie, že možno zmenil život alebo aspoń pohľad na neho aspoň jednému z nich. Je krásne keď si na vás spomenú, myslia na Vás.
Ja osobne som spoznala úžasné deti. Každý má svoju vlastnú jedinečnú osobnosť a to je na nich úžasné. vždy sa poteším keď mi niejaké z nich čo i len likne foto, lebo viem, že na mna nezabudli.
Tábory sú o tom aby sa deti zblížili a spoznali nových ľudí. Tvorenie nových priatelstiev je skvelá vec lebo niektote z nich môžu vydržať navždy.
Jedna z ďalších vecí čo spravilo pár detí s posledného tábora kde som bola bolo to, že napísali organizátorom ďalšieho tábora, že tam chcú nás animátorov.


Veľké ďakujem moje zlaté deti :D

Vintage portréty - B&W part

30. září 2015 v 10:00 | Kvakva |  Fotky
Jedno z naj fotení :) Išli sme naň nabalené ako na tri týždne :D





Zimné portréty

29. září 2015 v 16:00 | Kvakva |  Fotky
Dosť bolo kvetiniek, pome do niečoho živšieho (oh teraz by ma prednášajúci z fyziologie rastlín asi vyhodil z fakulty keby toto čítal!).






Ah to je nostalgia. Fotené dáávno a ešte k tomu s mojou prvou zrkadlovkou (ako zatiaľ všetky fotky tu).

Zázrak 3.

29. září 2015 v 12:00 | Rigula |  Poviedky
A je to tu :D Ďaľšia časť "úžasnej strhujúcej" poviedky :D

Dobehol ma až na chodbe. Chytil ma za ruku.
,,Prepáč. Nechcel som byť hnusný ale ty predsa vieš aký som."
,,Nie Kev. Ja absolútne netuším aký si. Celé štyri roky som ťa nevidela. Prekvapil si ma tu a teraz. Konečne som si zvykla na život bez teba a ty sa objavíš. Stále sa mi to nechce veriť. Čo keď si iba ďalšia halucinácia."
Zotrel mi slzu.
,,Nie som halucinácia. Naozaj som tu. Prišiel som za tebou."
,,Dokáž mi to!"
Spravil krok ku mne. Boli sme od seba iba pár milimetrov. Cítila som jeho dych na tvári. Začala som sa báť, čo chce sakra spraviť. Zrazu ma chytil a prehodil si ma cez plece. Behal so mnou po celom hornom poschodí ako kedy si. Musela som sa začať smiať. Cítila som sa znova slobodná. Teraz už verím, je tu a je pri mne. Môj smiech sa rozliehal po celom dome. Zrazu dobehol otec. Bol celý vystrašený.
,,Čo sa to tu deje. Počul som nejaké divné zvuky. Ale teraz tomu už chápem. Bol to iba smiech. Krásny zvuk, nepočul som ho v tomto dome skoro 4 roky. Ale teraz deti prosím vás upravte sa. Za chvíľku bude obed."
Vystrel sa a odišiel. Kevin sa na mňa divne pozrel.
,,Naozaj si sa nesmiala celé 4 roky?"
Načo by som mu odpovedala. Iba som sa otočila a odpochodovala do svojej izby. Tú jedinú
som neprerábala. Ostala tak ako mi ju navrhla mama. Ani neviem prečo. Asi preto že bola perfektná. Nebola veľmi ružová iba tak trochu a všetky dekorácie presne ladili. Samozrejme bola obrovská. Na jednej stene boli zrkadlá rôznej veľkosti. V strede bola posteľ. Tú som si musela kúpiť sama. Pretože som samozrejme rástla a potrebujem niečo väčšie ako posteľ pre jednu osobu. Celú noc sa neustále prehadzujem a veľa krát som z tej malej postieľky spadla. Tak som si zaobstarala veľkú z tmavého dreva.
Kevin išiel za mnou. Keď vošiel do dverí, tak som až počula ako sa mu otvorili ústa od prekvapenia. Ale rýchlo ho to prešlo a hneď skočil na posteľ. Ja som si iba povzdychla a išla som do kúpeľne. Moja fialová kúpeľnička v ktorej vždy relaxujem, ktorá je mojím útočiskom keď mám nejaký problém. Rýchlo som sa osprchovala a je to. Keďže sa poznám tak mám pár vecí na oblečenie skoro všade. Dala som si rifle a biele tričko. Vošla som do izby a Kevin ešte stále ležal na mojej posteli. Obišla som ho aby som mu niečo povedala, no on zaspal. Pomaly som sa k nemu nahla. Chcela som ho prikryť, ale on ma schytil a stiahol ma na posteľ. Ten dement ma začal štekliť. Nestíhala som sa smiať. Po dlhom prosení konečne prestal. Skoro som sa rozplakala.
,,Vieš Amy toto mi chýbalo, ten tvoj smiech a tak, veď vieš."
No neviem. Akoby mi tým chcel niečo naznačiť. Už keď sme sa dnes prvý krát rozprávali tak niečo spomínal. Do izby vošiel otec. Pozrel sa na mňa takým zvláštnym pohľadom, ktorý poznám. Je tu a pravdepodobne neodíde kým nezídem dole a nevykopnem ho sama.
,,Oci pošli ho preč prosím ťa."
,,Zlatíčko skúšal som to ale chce ťa vidieť."
,,Dobre idem dole. Nech ešte chvíľku počká."
Prikývol a odišiel. Ja som sa pomaly postavila a upravila som sa.
,,Kam ideš? Kto je ten čo má počkať?"
,,Vieš kým si tu nebol stalo sa toho veľmi veľa. Raz ti to všetko poviem ale prosím ťa teraz ostaň tu. Nech by si z dola počul hocičo nechoď za mnou. Prosím ťa."
,,Dobre."
Znova si sadol na posteľ s porazeneckým výrazom na tvári. Nechápem prečo sa tak tvári. Vzdychla som si a išla dole.

Steampunk makro

29. září 2015 v 10:00 | Kvakva |  Fotky
Takže dneska sa vraciam k fotkám jedných okuliarov, ktoré som zdedila po babke :) Príjdu mi troška steampunk, minimálne dosť vintage. Milujem ich!





Jemné makro kvetov

28. září 2015 v 16:00 | Kvakva |  Fotky
Tak, aby vám nebolo málo, pokračujem s fotkami kvietkov :) Tentoraz trocha svetlejšie farby :)














Live long and prosper!
Kva2

Zázrak 2.

28. září 2015 v 12:00 | Rigula |  Poviedky
Pokračovanie mojej detskej fantázie. Dalo by sa povedať, že z toho dostane človek až cukrovku.
Užite si to. :D

,,Amelia? Si to ty? No tak to si moc nevyrástla."
Začal sa smiať. Samozrejme že mi doplo kto to je. Ale po toľkých rokoch príde naspäť a ako prvé si začne robiť
srandu z mojej výšky. Tak ja si spravím srandu z neho.
,,Hm. Prepáč ale kto si?"
,,To myslíš naozaj Amy? Nepamätáš si na mňa. Tvoj veľký sused Kevin. Každý deň som ti pomáhal zliezť z okna aby som s tebou mohol stráviť čo i len hodinku. Ten čo ťa pozoroval keď si sa učila. Ten čo.."
,,Hej počúvaš sa? Znie to akoby si mi tu vyznával lásku. Si pri zmysloch?"
,,Ha vedel som, že si na mňa nezabudla."
Usmial sa, no nebol to ten jeho úsmev, ktorý som si pamätala, teraz som ho vnímala inak. Bol tak nejak sexi. Pokrútila som hlavou. Nesmiem takto rozmýšľať.
,,Ako som mohla zabudnúť. Vďaka tebe a Lucy som bola šťastná, vyrástlo zo mňa normálne decko a nie rozmaznaný fagan. Ale ako ste mohli len tak odísť. Jeden deň sme spolu na strome a zabávame sa a druhý ste preč. Dom prázdny, žiadne ahoj nič. Úplne si sa na mňa vybodol. Preboha mala som iba 13."
Ani neviem ako ale rozplakala som sa. Ihneď vybehol po schodíkoch u mne a objal ma tak ako kedysi. Zobral ma na ruky a sadol si so mnou na schod.
,,Máš pravdu. Nechal som ťa tu bez rozlúčky. No skrátka som nemohol. Nemohol by som vidieť tvoj výraz a tvári. Ako by si sa asi tvárila keby že ti poviem, že zajtra odchádzam preč. Áno mala si iba 13 ale bola si..."
No tak Rob dokonči tú vetu. Kriste ja ho asi zabijem. Počkať nesmieme tu takto sedieť. Už nie som malé decko. Rýchlo som sa postavila. Musím zmeniť tému lebo sa tu jeden z nás psychicky zrúti. A je dosť možné že to budem ja.
,,Dobre. Už je to jedno. Čo bolo to bolo. Nedá sa to vrátiť späť. Ako sa má teta Zoe? A čo Lucy?"
,,No vieš vlastne som prišiel naspäť sám. Mama ostala v Európe aj so Lucy. Je dosť chorá a ja som tam skrátka nemohol ostať. Tak som sa vrátil. Dúfal som že ťa tu ešte nájdem. Ten váš obrovský barák. No vidím, že ste trocha prerábali. Tvoja mama to dovolila?"
Ach moja mama. Keby si len vedel. Zrazu vystrčil z okna hlavu otec.
,,Hej Kevin ostaneš na obed a aj na večeru. To nie je otázka."
Bum a zavrel okno. Obaja sme pozeral na to okno s otvorenými ústami.
,,Tvoj otec sa zmenil. Je viac človekom."
Jasné myslel to ako žart, ale ja som sa už dlho nezasmiala. Iba som sa otočila išla do domu.
,,Vieš keď mama zomrela zmenilo sa všetko."
Stál tam ako zamrznutý. Ja som už bola na polceste hore schodmi do mojej izby. Keď som prechádzala medzi poschodím okolo malej sedačky pri okne tak som počula ako beží za mnou.

Zahalené do noci - makro kvetov

28. září 2015 v 10:00 | Kvakva |  Fotky
Dnes pridávam fotky, ktoré vo mne evokujú nočnú prechádzku záhradou, pri splne mesiacu ktorý sa namodro odráža od kvetov a listov.
No dosť bolo umeleckých kecov, poďme k činom:
(pre náhľad v novom okne klik na fotku)







Izolovanie DNA s malým darčekom

27. září 2015 v 21:38 | Kvakva |  Reporty z akcií
Izolovanie DNA s malým darčekom

Všetky živé veci sa skladajú z buniek. Každá jednotlivá bunka obsahuje gény, ktoré sú tvorené chemickou DNA (deoxyribonukleová kyselina). Gény nesú informácie, ktoré nesú charakteristiky každej žijúcej věci. Dna je neviditeľná, no pár seminaristov z biológie na GJH si mohlo pokusom svoju zviditeľniť, zizolovať a uzamknúť v peknom náhrdelníku.


Na samom začiatku nám pani Doc. Mgr. Miroslava Slaninová PhD. z katedri genetiky prírodovedeckej fakulty UK Bratislava porozprávala niečo o DNA. Dozvedeli sme sa o tom, ako a kto na túto neuveriteľnú zložku prišli, tak isto nám ujasnila do podrobna samotnú replikáciu DNA.
Dozvedeli sme sa aj o všetkých tipoch RNA a ich funkcie, mechanizmy a neskutočnú presnosť pri práci.
Neskôr nám vysvetlila ako sa DNA dá využiť v kriminalistike, pri dokazovaní otcovstva, ale i lekárstve. Ukázala nám hneď dve metódy, ako sa dá zistiť páchateľ podľa DNA stopy.


Po prednáške vybrali 15 "vyvolených", ktorí si mohli izolovať vlastnú DNA z bukálnej sliznice. Z našej triedy som to bola ja a Zuzka.
Najprv sme dostali za úlohu minútu premývať naše ústa presne nameraným množstvom vody. Po minúte bolo vo vode dostatok naších buniek na začatie experimentu. Do vzorky sa pridal enzým spôsobujúci rozpad buniek a uvoľnenie samotnej DNA, následne sa prikvapla polymeráza, ktorá okamžite začaka jej replikáciu. Po pridaní vzoriek sme skúmavky opatrne premiešavali a nakoniec sme ich naukladali do presne vyhrievanej 50 stupňovej vody, kde mali všetky reakcie 10 minút času.


Po nekonečne dlho trvajúcich desiatich minútach však ešte naše vzorky neboli hotové. Na prvý pohľad bolo však jasné, že nás pani neklamala a náš pokus sa začína rysovať.
Pomaly, ale iste sa začínala naša vzorka zhusťovať a začali sa v nej tvoriť biele zrazeniny - náš cieľ! No k úplnému zrazeniu DNA trebalo ešte niečo - tento raz chlad a väčšie množstvo etanolu. Tak nám každému pani "uliala" a znova sme trocha premiešavali a potom sme nechali skúmavky stáť ľadom a netrpezlivo čakali.


Po ďaľších dlhých piatich minútach sme konečne mohli vidieť výsledok! V skúmavkách sa nám krásne zrazila DNA a vznášala sa ako oblak na oblohe. Z nášho výsledku sme boli velice šťastní, no to nebolo všetko, čo trebalo urobiť. Teraz mala prísť tá najdôležitejšia a najťahšia časť - no práve kvôli nej, sa všetci vyvolení nevedeli dočkať. Teraz zme mali našu DNA pipetou opatrne nabrať a vložiť do pripraveného náhrdelníku. Nám sa to so Zuzkou podarili skvele, bez toho, aby sme si vzorku dáko poškodili.



Výsledok nás naozaj potešil, nie každý má možnosť nosiť na krku svoju DNA. Na záver by som už len dodala, že každá zvedavá hlava si môže podobný pokus zopakovať aj doma. Stačí mu na to napríklad cibuľa/jahoda/alebo iný zdroj DNA, kuchynská jar, soľ a alkohol. Jar so soľou má podobný účinok ako náš enzým, taktiež rozbíja bunky a uvoľnuje DNA. Následne, kedže sa DNA v alkohole nerozpúšťa, ostane ako pevné biele vlákno plávať na povrchu. A pokus je hotový!